Druhí často a radi prekračujú naše hranice. My sa musíme naučiť s kľudom na srdci im povedať “nie”.
Korene tohto problému siahajú hlboko do nášho detstva, kedy sme museli poslúchať. Kedy každý odpor smeroval k bitke, kriku a podobne. Veľmi rýchlo sme sa naučili, že autoritám sa neodporuje a radšej spravíme, čo je po nás požadované.
To negatívne, čo nasledovalo vždy po povedaní NIE v našej minulosti hocijakým spôsobom, sa do nás tak hlboko zapísalo, že s tým v súčastnosti máme problém.
Keď niekto teraz prekračuje naše hranice a my ho nevieme zdravo odmietnuť, máme voči tomu človeku hnev. Ale on nemôže za náš hnev, to my sami.
My sme tí, ktorí potrebujú v minulosti odpustiť tým, ktorí nás nerešpektovali a denne prekračovali naše hranice. Či v detstve, bývalých ci súčastných vzťahoch, v práci, s kamarátmi.
Aby sme sa mohli posunúť ďalej. Aby sme zdravo, s kľudom a úsmevom na perách dokázali povedať človeku NIE.
Vtedy prichádza skutočný pocit slobody. Vyjadrili sme samých seba, kým v skutočnosti sme, bez strachu, čo bude nasledovať.
Tým, že sa dokážeme takto prejaviť, sa stávame stále viac a viac sami sebou. Všetko ostatné je potlačenie našej prirodzenej podstaty, kým naozaj sme.
Ak nevieš povedať NIE, začni na malých veciach… Postupne prejdi do väčších až raz nastane chvíľa, kedy si zastaneš aj sám/samu seba.
Vtedy môžeš zmeniť svet… rozhodne ten svoj 🙂
PS: umenie povedať nie s ľahkosťou a láskou je ako vyfukovanie dymu z vodnej fajky. Tiež to ide samo.
O autorovi článku
Mám 35 rokov, som ženatý, žijem v Bratislave a už 4 roky pracujem v neziskovej organizácii Úsmev ako dar, kde pomáham rodinám s deťmi v núdzi s bývaním, hľadám nových sponzorov a spravujem môj projekt Helpshop. Mám rád cestovanie, varenie, prírodu, termálne kúpele, wellness, ľudí na mojej vlne a pohár dobrého zeleného čaju.
