Keď ochorieme, v prvom rade si musíme uvedomiť, že choroba nie je nepriateľ. Neprišla nás skántriť a nevznikla zo dňa na deň. Vznikala postupne, dôsledkom našich dlho potláčaných hnevov, smútkov a ďalších negatívnych emócií, ktoré nevieme prejaviť a naučili sme sa ich potláčať.
Choroba prišla, lebo naša duša už nevie ako na seba upozorniť. Nezaberá nič. Keď niečo nie je v poriadku, alebo nejdeme správnym smerom, naša duša začne na seba upozorňovať. Začneme napr. zakopávať, vrážať do steny, porežeme sa, postupne, ak ignorujeme signály (lebo nevieme, že sú to signály), prichádzajú väčšie veci, ako úrazy, malé nehody, občasné bolesti hlavy a pod.
A keď ani vtedy sa nezastavíme a nezačneme sa zamýšľať nad tým, prečo sa nám to deje, prichádza choroba, ťažké nehody, pády.
Keď sme zdraví, nemáme motiváciu robiť nejaké zmeny v živote. Preto prichádza choroba, koniec koncov nás dokope, kde máme byť. Niekedy nie, lebo sa ju snažíme potlačiť všetkými možnými spôsobmi. Liekmi, alkoholom, drogami a ďalšími barličkami. Nemám nič proti liekom, život mi dal veľkú lekciu, kedy som pochopil, že niekedy sú nevyhnutné.
Ak popri chorobe a jedení liekov nezačneme riešiť, prečo choroba prišla a čo nám prišla ukázať, bude tu navždy. Liekmi a podobnými vecami ju len zatlačíme do kúta, ale ona tam stále bude. Stačí ďalšia životná rana a ona sa opäť prihlási o slovo. Nikam neodišla.
Čo mne pomohlo?
Keď som v 29 rokoch vážne ochorel, 1 rok a 3 mesiace som trpel každodennými duševnými bolesťami, cez silné depresie, ktoré sprevádzali brutálne silné migrény, úzkosti, problémy so spánkom, imunitou, panické ataky a podobne. 24 hodín nonstop, než som sa po tom roku a 3 m. z toho bez liekov dostal.
Pochopil som, že nemám z chorobou bojovať. To robíme najčastejšie. Príde choroba a snažíme sa jej všemožnými spôsobmi zbaviť.
Vysvetlím ti to na príklade:
Predstav si, že divý vlk je zakusnutý do tvojej nohy. Bolí to. Teraz mu chyť tie jeho uši a skús ho oddeliť. Čo spraví? Odpovedz si a potom pokračuj v čítaní.
……..
Presne tak, zakusne sa ešte viac a bude to bolieť dvojnásobne. Takže čo potrebuje vlk, aby sa pustil? Aby ťa nechal tak? Vieš?
Potrebuje pohladenie, objatie, potrebuje lásku. Skús ho v tej predstave pohladiť po hlave. Nechápe, však? Pozerá vypleštenými očami na teba a nechápe, prečo ho hladkáš, keď on ti ubližuje. To ešte nezažil. Už nemá prečo ti ubližovať, keď už ty neubližuješ sám, sama sebe. Púšťa sa, lebo dávaš sama sebe/sám sebe lásku.
Prijímaš svoju chorobu. Konečne. Už ju nepotláčaš, nesnažíš sa jej zbaviť. Keď sa snažíme svojej choroby zbaviť, zakusne sa ako vlk do nás ešte hlbšie. Keď jej dáme lásku, pochopili sme obrovskú lekciu a môžeme sa na našej ceste posunúť o krok ďalej.
K uzdraveniu ❤
O autorovi článku
Mám 36 rokov, som ženatý, žijem v Bratislave a po 5 rokoch v neziskovej organizácii Úsmev ako dar, kde som posledných 18 mesiacov hľadal bývanie rodinám v núdzi, aby neskončili na ulici a deti v detskom domove, som sa rozhodol posunúť ďalej (projekt skončil). Moje smerovanie pokračuje v ďalej v neziskovej sfére (čoskoro dopíšem viac). K tomu s priateľmi máme e-shop www.pravavoda.cz, bez ktorej si neviem predstaviť už svoj život. Robí s klasickej bežnej vody s chaotickou štruktúrou vodu štruktúrovanú a to je taká, ktorá je bežne v prírode, teda je aj najprirodzenejšia pre človeka.
