
BÝVAŤ BLIŽŠIE K PRÍRODE 🌲
Snívam o tom, že sa odsťahujem z Bratislavy. Byť bližšie k prírode, mimo ruchu, smogu a preplnených miest. Bývať niekde pod horou, v domčeku so záhradkou, kde si vypestujeme všetko, čo potrebujeme.
Občas chodím do Bratislavy a iných miest, ale vždy sa vraciam domov – do ticha. Do priestoru, kde sa cítim šťastný a naplnený. Tu píšem svoju druhú knihu a tvorím nové veci.
Celou svojou bytosťou túžim po tomto živote a verím, že sa to jedného dňa stane realitou. Už viem, že to, ako v živote zmýšľame – o ľuďoch, dobe či rôznych veciach – sa nám aj deje. Nie je to o druhých, ale o mne a mojom nastavení.
Smerujem k tomu, aby sme s manželkou bývali v domčeku pod horou, so záhradkou. Túto realitu si už teraz tvorím vo svojich vnútorných snoch a predstavách.
Nech sa tak stane…

HĽADÁTE ODPOVEDE, KTORÉ MÔŽU ZMENIŤ VÁŠ ŽIVOT?
Peter Gašparík po prečítaní mojej knihy , na ktorú aktuálne robím zbierku, aby som ju mohol v roku 2025 vydať, napísal toto:
„Radova kniha je, ako hovoria Česi, opravdová. Je skutočná a nadčasová. Rado je v nej otvorený, pravdivý a autentický. Píše až živelne úprimne o svojich výšinách aj pádoch. Je realistický až na dreň.
Kniha je otvorenou spoveďou odvážneho človeka, ktorý nachádza oslobodzujúce odpovede za všetkou bolesťou, ktorou si prešiel… Odpovede, ktoré takmer určite hľadáte aj vy sami.“
S Peťom sa poznám ešte z čias, keď som ako 20-ročný pracoval v Triangli v Seredi. V tom čase ma, okrem iného, trápila alergia – chronická žihľavka – a Peťo mi úplne jednoducho vysvetlil, ako si zmenou myslenia, stravovania i urinoterapie dokážem pomôcť. Vtedy moje príznaky zmizli o 70 %. Príčina bola hlbšie, ale nebyť tejto očisty, nikdy by som k nej nedošiel. Odvtedy sme spolu boli aj na masérskom kurze, a keď sa presťahoval, dlhých cca 13 rokov sme sa nevideli.
Stretli sme sa minulý rok a puto medzi nami, ako ľuďmi, je ešte silnejšie, ako bolo. Tento rok som mu bol na svadbe za svedka, odtiaľ pochádza aj táto fotka.
Peter, ďakujem ti za krásnu referenciua prajem ti, aby sa ti darilo vo všetkom, do čoho sa pustíš. Keby mal niekto záujem, pracuje ako mobilný masér v rámci Trenčína a okolia a venuje sa Či kungu. Tu je naňho kontakt: www.cchi-kung-divoka-hus.sk

AKO DOSTAŤ ŽIVOT DO ROVNOVÁHY?
To, že vek je len číslo, je veľká pravda. Od veku sa neodvíja, či je človek múdry. Niekedy môže mať človek aj 70 rokov, ale môže zmýšľať ako v 30-ke.
Múdrosť sa odvíja nielen od toho, koľko múdra pochopil za svoj život, ale koľko toho múdra skutočne žije. Mnoho ľudí krásne rozpráva, ale dôležité je to, že to, o čom rozprávajú, skutočne aj žijú. Ak človek krásne rozpráva, ale nežije podľa toho, tomu sa hovorí, že ľudia nasledujú slepých prorokov.
Skutočne žiť podľa vlastných slov znamená, že by človek aj zomrel za vlastnú pravdu. Jedným z takýchto ľudí bol Ježiš Kristus. Veľký učiteľ, ktorý predbehol svoju dobu, ale prišiel v správny čas. Už ako 33-ročný mal takú vnútornú múdrosť, akú nemá mnoho ľudí v staršom veku. Múdrosť je vec srdca , nie rozumu a inteligencie.
Sám som si uvedomil, že ak chcem svoj život dostať do rovnováhy/balansu, potrebujem začať žiť podľa toho, kým som, čo nosím vo svojom vnútri a ako sa vyjadrujem. Zosúladiť slová so životom.
Často sa tým znázorňuje ležatá osmička, kde každá časť oblúka je opačný extrém, ale pravda je v strede. Ďakujem Bohu, že ma k tomuto životu vedie.

VŠETKO MÁ SVOJ ZMYSEL
Keď som mal 15 rokov, tak som vôbec nevedel, kam ísť na strednú školu. Moja mamina v tom mala jasno – obchodná akadémia. Bol som na dvoch prijímačkách, ale kvôli matematike ma nevzali. Moja mamina však jasne cítila, že sa potrebujem dostať na obchodnú akadémiu, tak som chodil na súkromnú.
Z tej obchodnej akadémie som si zobral strojopis, teda písanie desiatimi prstami. Keby som nemal túto zručnosť, tak by som nikdy nenapísal svoju knihu. Píšem srdcom a pritom potrebujem písať veľmi rýchlo, lebo tie slová prúdia, ako keď vodopád padá z hory na zem.
Nikdy som to neurobil, ale chcem sa poďakovať svojej mamine, že počúvala svoj vnútorný hlas a konala v súlade s ním. Ďakujem, mami, že si počúvala svoj vnútorný hlas. Teraz už vidím, na čo to bolo dobré.
Týmto chcem povedať, že všetko, čo sa stalo v našom živote, malo nejaký zmysel a malo nás doviesť tam, kde sme teraz. Všetko má svoj zmysel, aj keď ho v tom, čo robíme, nemusíme hneď chápať. Pochopíme časom, na čo a prečo sa všetko stalo tak, ako sa stalo.
Ak sa vám dobre čítajú tieto riadky, určite sa vám bude dobre čítať aj kniha, v ktorej píšem o svojej ceste uzdravenia sa z ťažkej depresie. A nielen z nej, a nielen raz.

NA NIEKTORÉ VECI MUSÍME DOZRIEŤ
Minulé Vianoce nám s manželkou dala moja sestra Eliška s jej partnerom takéto drevené puzzle. Veľmi sme sa potešili, obaja máme radi takéto kreatívne veci.
Cez sviatky sme ich začali skladať a asi po pól hodine zloženia 5 dielikov sme ho vrátili do krabičky. Už som nemal trpezlivosť a bolo to fakt náročné.
Prišiel nový rok a celý tento rok ma podrobil mnohým skúškam, ktoré ma naučili väčšej trpezlivosti, empatii a súcitu. Niekoľko dni dozadu som sa pozrel na krabičku a ucítil, že je ten správny čas. Zložil som ho za 2,5 hodiny a tu je výsledok. Už som nahlásil, že prijímam viac takýchto darčekov.
Každý si občas hovoríme, že keby som vedel vtedy to a tamto, spravil by som to inak. Lenže nespravil. Vždy konáme najlepšie ako vieme, na základe súčasných schopnosti a skúsenosti.
Ostáva nám len prijať to, že vtedy to inak nešlo. Nevedeli sme to inak spraviť, inak sa zachovať. Môžeme sa z toho len poučiť. Koniec koncov, preto sa nám to aj deje. Aby sme rástli a videli tú cestu, ktorou sme prešli a kam nás posunula.
Vidím, že som prešiel kus cesty…

KAŽDÁ CHOROBA HLÁSI SVOJ PRÍCHOD VOPRED.
Každá choroba, skôr než vypukne v plnej sile v našom tele, dá o sebe vedieť skôr. Ako prvé dostávame malé signály. Môže sa nám stávať, že zakopávame, vrážame do zárubní alebo častejšie prichádzame do konfliktných situácií.
Ak sa nad nimi nepozastavíme, prichádzajú o čosi väčšie signály – silnejšie úrazy, malé nehody, mierne bolesti. Ak si ich stále nevšímame, prichádza choroba v plnej sile.
Ako nás má naša duša zastaviť a ukázať nám, že nejdeme správnym smerom v živote, ak nie práve cez chorobu? Ona neprichádza zo dňa na deň, aj keď to tak môže mnohokrát vyzerať. Neprichádza ani ako nepriateľ.
Prichádza nás zastaviť a trošku povzbudiť, aby sme začali robiť zmeny vo svojich životoch, ktoré sme za zdravého stavu neboli schopní a ochotní robiť. V tej rýchlosti, v ktorej ideme životom, nevnímame nič okolo nás. Vidíme len seba a pred seba.
Keď zastavíme, spomalíme tempo, zrazu vidíme viac než kedykoľvek predtým. Vtedy máme šancu výrazne zlepšiť svoj zdravotný stav…